雪

宋代 陳允平
樓台萬瓦玉鱗鱗,遮盡人間富與貧。可笑世情剛道冷,不知片片是陽春。
lóu 樓 tái 台 wàn 萬 wǎ 瓦 yù 玉 lín 鱗 lín 鱗   , zhē 遮 jìn 盡 rén 人 jiān 間 fù 富 yǔ 與 pín 貧 kě 。 xiào 可 shì 笑 qíng 世 gāng 情 dào 剛 lěng 道 bù 冷   , zhī 不 piàn 知 piàn 片 shì 片 yáng 是 chūn 陽   春   。